Skúmanie stavu vlastného svedomia tvorí podstatnú časť duchovného života. Niekedy môže byť výstižnejšie hovoriť skôr o skúmaní vnútorného vedomia alebo stavu človeka. Všetci inteligentní ľudia pravidelne prehodnocujú svoje vlastné svedomie (vnútro). Priblížme si denné spytovanie svedomia,ktoré odporúčajú všetci písatelia o duchovnom živote.

Pre väčšinu ľudí tvorí spytovanie svedomia súčasť prípravy na sviatosť pokánia (spoveď). Sústreďme sa však na spytovanie svedomia v našom každodennom živote, kedy sa usiľujeme slúžiť Bohu. Existujú dve základné modlitbové spytovania svedomia: všeobecné a partikulárne.

Všeobecné spytovanie svedomia
Všeobecné spytovanie svedomia, ako už názov naznačuje, je všeobecný pohľad na moje morálne správanie v uplynulom dni. Musíme predpokladať, že naše správanie bolo alebo chvályhodné alebo pokarhania hodné (nehodnotné). Tiež by sme mali pozerať s nádejou do ďalšieho dňa a pripraviť sa na to, ako by sme mali plniť božiu vôľu v najbližšej budúcnosti, ktorá nás čaká. Preto je múdre rozlišovať tri oblasti modlitbovej úvahy pre denné všeobecné spytovanie svedomia.
V prítomnosti Božej by som mal uvažovať nad požehnaniami, ktoré mi Pán udelil počas uplynulého dňa a za ktoré mu chcem ďakovať. Tieto požehnania nemuseli byť všetky príjemné. V skutočnosti niektoré mohli byť bolestivé. Nevadí. Boh zjavuje svoju vôľu hlavne cez to, čo máme radi. Toto sú príjemné milosti. Ale Boh nás môže žiadať robiť aj to, čo nie je príjemné, čo nemáme radi. To nie je až tak dôležité. Dôležitá je otázka, či robím to, čo chce Boh aby som robil, alebo prestanem robiť to, čo Boh nechce aby som robil? Akonáhle viem, čo chce Boh odo mňa v mojom živote, rozhodnem sa mať to na mysli a realizovať to.

Prvá časť všeobecného spytovania svedomia spočíva preto v poďakovaní Pánovi za milosti, ktoré mi dal, či príjemné alebo nepríjemné, a s ktorými som verne spolupracoval. Za toto mu poďakujem.
Ďalej, opäť v Božej prítomnosti by som sa mal pýtať, kde som počas dňa nespolupracoval s ponúkanou Božou milosťou. Väčšina z nás má už zvykové morálne správanie. Možno nepraktizujem dostatočne poníženosť alebo rozumnosť alebo súcitnosť alebo trpezlivosť a tak ďalej v ostatných ľudských slabostiach. Jednoducho treba predpokladať, že som nespolupracoval nejakým spôsobom s Božou vôľou a byť konkrétny a špecifický nakoľko je to len možné.
V krátkosti si pripomeň okolnosti, ktoré napomohli tvoj morálny nezdar. A potom urob celkom samozrejmú vec, poprosi Pána o odpustenie a silu vyhnúť sa čomusi podobnému na budúce. Tiež aby ti dal silu byť veľkodušnejší v jeho službe ako vynáhradu za minulé pochybenia.
Nakoniec, naplánuj si budúcnosť. V tomto smere Písmo sväté nemôže byť jasnejšie: spravodlivý človek anticipuje čo bude robiť v budúcnosti a nenachádza sa v stave neuvedomovania si toho, čo Boh od neho očakáva. Táto časť všeobecného spytovania je neodlúčiteľná od duchovného života.
Znamená to, že pozerám vpred, čo budem robiť alebo čomu sa budem vyhýbať nasledujúci deň. Znamená to tiež, že sa pýtam seba v prítomnosti božej, ako by som mal uskutočniť to, čo mi svedomie hovorí, že je božia vôľa. Znamená to, že aj predvídam, koľko času strávim, povedzme v rozhovore s niekym, alebo pri inej činnosti, ktorá ma očakáva. Toto si samozrejme vyžaduje rozumnosť a modlitbu.
Musím predvídať to, čo odo mňa očakáva Boh a plánovať, ako naplním jeho očakávania. Tiež to znamená, že sa budem modliť za svetlo poznania toho, čo mám robiť a ako dosiahnuť daný cieľ. Tiež prosím o silu vôle, ktorú mi môže dať len Boh. Len on je zárukou toho, aby som efektívne dosiahol splnenie jeho vôle.
Štandarné chápanie plánových úloh je "zoznamom alebo plánom vecí, ktoré sa zvažujú na realizáciu". Pre veriaceho kresťana je to zoznam vecí, ktoré chce Boh aby som ich uskutočnil.
Našou prirodzenou tendenciou je robiť veci, ktoré máme radi, potom veci, ktoré sú užitočné, a nakoniec veci, ktoré sú nutné. Potrebujeme pomoc božiu, aby sme zvrátili tento prirodzený postup. Toto je dôvod, prečo je tretí cieľ všeobecného spytovania svedomia veľmi dôležitý, ak chcem rásť v svätosti. Musím denne predvídať božiu vôľu pre môj nasledujúci deň a prosiť ho o milosť, ktorú budem potrebovať v nasledovaní jeho vôle, namiesto mojich chúťok.
Jedno krátke odporúčanie. Je dobré, poznačiť si akokoľvek krátko to, čo predpokladám, že Pán odomňa očakáva v nasledujúcom dni.

Partikulárne spytovanie svedomia
Partikulárne spytovanie svedomia prirodzene nadväzuje na všeobecné spytovanie svedomia. Každý z nás má isté tendencie v celom spektre morálneho správania. Nikto z nás nie je identický s niekym iným, ohľadom dominantnej tendencie. Každý ju má inú.
Niektorí sú viac naklonení k pýche než k náruživosti. Iní sa rýchlo rozhnevajú alebo závidia. Dokonca každý z nás máva rozličné náklonnosti v rozličných situáciách, prípadne časových obdobiach.
Partikulárne spytovanie svedomia sa sústreďuje na vyrovnávanie sa s takýmito slabosťami našej osobnosti.
Svätý Ignác sa všeobecne spája s partikulárnym spytovaním svedomia. On všeak nebol tým, kto s ním začal, ale tým, kto ho metodicky rozpracoval a urobil ho podstatnou súčasťou duchovných cvičení. Hnutie duchovnej obnovy a duchovných cvičení po celom svete urobil z partikulárneho spytovania svedomia neoddeliteľnú súčasť modernej asketiky.
Už v antickom grécku filozof Pytagoras vyžadoval od svojich učeníkov dva krát denne - ráno a večer - aby odpovedali na tri otázky: Čo som robil? Ako som to robil? Čo som neurobil? Medzi kresťanskými otcami sv. Bazil sľúbil prvým mníchom: "Iste pokročíte v čnosti, ak si každý deň prehodnotíte to, čo ste urobili a porovnáte to s predchádzajúcim dňom."
Múdrosť partikulárneho spytovania svedomia spoťíva hlbšie než v starom "rozdeľuj a panuj". Je jasné, že máme väčšiu nádej ovládať naše tendencie ak sa na ne zameriame jednu po druhej, a zvlášť na tú slabosť, ktorá v súčasnosti dominuje v našom živote. Stáročia morálnej múdrosti nám ukazujú, že je lepšie robiť takto, než strácať energiu vôle ne celom poli naších vášní naraz.

Je takmer nemožné prechváliť spytovanie svedomia v duchovnom živote. Je to základ života modlitby. Je to modlitba poníženosti, v ktorej pripustíme našu neznalosť a slabosť. Prosíme od Pána, aby doplnil naše potreby v tomto živote, aby sme ho dosiahli vo večnom živote, pre ktorý sme stvorení.